Zaklínanie hadov

Pri tak zložitej a spletitej komunikácii centrálnych bánk je občas dobré sa pozrieť na vec z nadhľadu, aby sme pochopili skutočne ciele politík. Teraz nehovoríme o Fede (tam bude zasadanie o 6 týždňov, dovtedy sa očakávania x-krát zmenia), ale skôr o ECB. Od tej sa očakáva, že sa bude snažiť vystriedať Fed pri zavlažovaní finančných trhov (rozumej dodávanie likvidity), čoho by sa následne aspoň niečo malo odraziť v ekonomike. A odrazí sa presne o toľko, o koľko klesnú úroky a výnosy, pretože to je to, o čo v zadlžených ekonomikách ide (pri všetkej počestnosti cenovej stability). A opäť sme hlavnom cieli menovej politiky ECB – čo najnižšie sadzby, vo všetkých ekonomikách čo možno najviac rovnaké a to akýmkoľvek spôsobom.

Najskôr si zhrňme vývoj za posledné tri roky, postačí porovnanie výnosov (pre túto ilustráciu porovnávame 5-ročné) medzi Francúzskom, Nemeckom, Španielskom a Talianskom a doplnenie reakcie ECB. Na začiatku boli vždy obavy o schopnosť splatiť svoje dlhy u periférie (rýchlejšie rastúci dlh v čase poklesu ekonomiky), v kritických situáciach aj u Francúzska a potom prišla reakcia ECB, potom opäť trhy zatlačili a opäť prišla ECB.

Keď na jar 2010 vypukla kríza v eurozóne a politici začali rýchlo látať euroval, v máji začala ECB nakupovať dlhopisy periférie (v rámci programu SMP – Securities Markets Programme), aby stabilizovala rýchlo rastúce výnosy. Keď toto veľmi nepomáhalo a politický postup bol pomalý, ECB opäť ohlásila nové nákupy dlhopisov v auguste a septembri 2011. Toto však tiež nebolo dosť a preto prišlo LTRO, dodávka viac ako 1 bil. Eur pre banky s tým, že by mohli nakúpiť nejaké dlhopisy – to bol prelom rokov 2011 a 2012. Avšak ani toto nepomohlo a preto prišiel pamätný júl 2012 a výrok guvernéra Draghiho, že ECB je pripravená urobiť čokoľvek pre záchranu eura. Ďalší krok prišiel v septembri po ohlásení OMT, čo mal byť neobmedzený nákup dlhopisov v prípade potreby. To však už prišlo aj QE3 od amerického Fedu (tiež september 2012), ktoré bolo v decembri 2012 rozšírené.

Všetko bolo v poriadku, kým neprišiel máj 2013 a guvernér Fedu Bernanke naznačil, že QE by mohlo byť v septembri obmedzené. Výnosy začali rásť, medzibankové sadzby prestali klesať. A tu niekde začala ECB skloňovať LTRO a komentátori začali sledovať prebytočnú likviditu ako indikátor, ktorý by mohol určiť, kedy príde ECB s ďalším dodávaním likvidity, aby kompenzovala výpadok Fedu.

Ak si dáme pod seba vývoj dlhopisov, kroky ECB a nadmernú likviditu (čo si banky na dennej báze ukladajú do ECB), vidíme tam jeden súvis – nadmerná likvidita prudko vzrástla od prvého LTRO a odvtedy sústavne klesá. Aktuálne si ECB myslí, že ak nadmerná likvidita klesne pod €200 mld., začne problém – rast sadzieb na trhu a rast výnosov (nižší dopyt po dlhopisoch), čo je problém a rovná sa to sprísneniu menovej politiky (čoho sa centrálne banky teraz boja ako čert svätenej vody a nevynechajú jedinú príležitosť, aby ubezpečili, že toto najbližšie roky nehrozí). Otázka znie, či bude ECB čakať alebo nie. Vyjadrenia sú veľmi zmätočné, každopádne nové LTRO sa spomína (Draghi povedal, že použije LTRO ak to bude potrebné). Na druhej strane sa spomína aj to, že dopyt po likvidite je nízky (dve tretiny LTRO ešte nie sú vyplatené), čo je dobrým znakom (menšia závislosť bánk na ECB). Otázka znie – komu chce potom dávať ECB peniaze. Alternatívou je pomoc pre malé podniky, nákup dlhopisov malých a stredných podnikov (SME) o čom sa už tiež hovorilo. Hoci si teraz podniky vedia požičať za niečo cez 5% na 5 rokov aj v Taliansku (čo je pokles o 1 percentuálny bod medziročne), stále je to viac ako v Nemecku – kde si podniky požičiavajú za 3.5% (údaje španielskeho Kyero.com)

Cieľom ECB nie je nič iné, len aby boli úrody čo najnižšie. A chce dosiahnuť to, aby si všetci požičiavali za rovnakú sadzbu (čo bola situácia spred roku 2010), hoci ekonomiky periférie a Nemecka sú na tom stále diametrálne odlišne (škoda aj rozpisovať). ECB tak funguje ako zaklínač hadov, ktorý má trhy presvedčiť, že Nemecko a Španielsko je v podstate presne to isté, veď obe krajiny majú euro. ECB už zdôraznila, že je odhodlaná urobiť čokoľvek, len zatiaľ k tomu nemala príležitosť. Preferuje skôr to dodávanie peňazí bankám za úrok 0.5% (12-mesačný euribor, pri kratších splatnostiach aj za menej), ktoré môžu nakupovať dlhopisy s výnosom 2-3% (napríklad periférne dlhopisy) alebo viac (tzv. Sarkozy trade). Zatiaľ je to zaujímavý obchod, ale s tým ako budú klesať výnosy, tým to bude menej zaujímavé. Hlavne ak nastane najmenšia pochybnosť o schopnosti splácať svoje dlhy u periférie. Takže – nesmie nastať najmenšia pochybnosť a banky musia mať peniaze čo najlacnejšie, pomaly skoro zadarmo. Ak to nebude fungovať, ECB bude musieť ukázať, čo dokáže. Nech však bude robiť čokoľvek, vždy to bude s ohľadom na výnosy periférie. Pokiaľ budú tie klesať aj sami, ECB sa nebude ponáhľať s novými opatreniami a bude sa len snažiť uspať trh protichodnými vyjadreniami jednotlivých predstaviteľov.

Zatiaľ to funguje, výnosy opäť klesajú a akcie síce zostupujú, ale z historických maxím. Americké akcie aj nemecké akcie testujú svoje suporty a čakajú na ďalší vývoj. Americké dáta včera skôr sklamali (ako väčšina zverejnení za posledné dva týždne), nemecká ekonomika dáva skôr zmiešané výsledky (PMI, IFO). Preto sa DAX drží nad suportmi 8560 a SP500 je už pod prvými oporami na úrovni 1710 a postupne klesá k úrovni 1680. Akcie majú priestor na pokles až k úrovni 8290 v prípade DAXu a 1650 v prípade SP500 bez narušenia 3-mesačného rastového trendu. Vzhľadom na dáta z ekonomiky a možnosť politického napätia v USA (rozpočet), by sa však nemeckým akciám malo dariť viac. To však môže znamenať aj pomalší pokles ako v prípade amerických akcií. Dnešné dáta objednávok tovarov dlhodobej spotreby v USA majú šancu vyjsť ešte slabšie, než sa čaká. To si zas môže užiť aj EURo, ktoré lepšie reaguje na slabšie americké dáta.