Bezhraničná instantná dôvera

Americké akcie každým dňom z dlhej chvíle prepisujú historické maximá, nemecké akcie idú nahor o 11% v priebehu 11 obchodných dní, automatické obchodné systémy sa hrajú a po „akoževýpredajoch“ skúpia trh presne na suportoch a rovno smerujú na nové maximá. To sa deje približne v tom istom čase každý deň. Človek by skoro tie akcie kupoval, veď to už vyzerá ako začiatok novej éry. Niečo podobné sa obchodníkom na akciách zdalo možno aj v roku 2000 či roku 2007. Veď všetko už vyzeralo dokonale. Pri sledovaní parabolického rastu maržových úverov (objem páky na akciách) na NYSE sa po uplynutí ďalších 6-7 rokov od posledného bezhraničného boomu na akciách opäť zdá, že dôvera nepozná hraníc. Len škoda že dlh rastie rýchlejšie ako ekonomika a spomínaný maržový dlh na akciách rýchlejšie ako akcie. Šprintujeme na statickom bežeckom páse smerom k svetlým zajtrajškom. Len nesmieme spomaliť, inak nás to odhodí dozadu. A ešte sa musíme usmievať a tváriť sa pokrokovo.

Ak sa pozrieme na posledné dáta z Nemecka, USA či Číny, väčšina výsledkov skončila nad očakávaniami. A to je dôvod na eufóriu? Zoberme si ekonomiku USA. Minulý rok rast o 2.2% (reálny), vládny deficit 7.0%. Ak si k tomu dopočítam reálnu potrebu financovania celej vlády (príjmy mínus výdavky verejného sektora), dôjdeme k číslu 9.9%. Brusel by pri podobných číslach asi zdúpnel, ešte že má Washington Fed aj s jeho nákupmi desiatok miliárd dlhopisov mesačne. Sadzby nulové už piaty rok, zo dva tri ešte asi budú. A toto je úspech? Áno, koniec sveta dnes nebude, ale toto nie je na oslavu. Ale keď kapitál hľadá zhodnotenie, tak aj akcie sú dobré, Veď kvalitné dlhopisy nezarobia ani na infláciu. Takže všetci kupujú akcie. A keď príde prvá panika, tak bude tiecť krv. Hovoriť o problémoch eurozóny už ani nemá zmysel, len spomeňme dnešné slová Weidmanna, ktorý na adresu ECB povedal asi najholubičejší komentár, aký sme od neho počuli. A to nie je sám, aj nemecký minister financií nedávno povedal, že menová politika je primeraná, kým je inflácia nízka. Nemecko má posledné mesiace infláciu zápornú a keďže ECB naznačila, že posledné znižovanie sadzieb prišlo kvôli spomaleniu v jadre. Nie je vylúčené, že si nižšie sadzby zapýtali priamo Nemci.

Stále si však musíme pripomínať pár drobností. Centrálni bankári, ani vlády už nevedia hovoriť o ničom inom, ako o stimuloch. A doteraz sme nestimulovali? Infraštruktúrne projekty, zníženie sadzieb, QE, likvidita pre banky... nič? Posledné mesiace sa vlády snažili tváriť, že chcú vyrovnať rozpočet. To im dlho nevydržalo. Pomaly si navykáme na dlh na úrovni 90% HDP (to tí úspešnejší), alebo aj nad 100% HDP. Pomaly si navykáme na nezamestnanosť na úrovni okolo 10% (to tí úspešnejší), alebo aj oveľa vyššiu. Hovorí sa o nízkej inflácii, ale silne pochybujem, že keď začne rásť, menová politika sa začne hneď sprísňovať. Stačí si spomenúť na zvýšenie inflačného cieľa Fedu a bezradnú BoE v čase malého rastu a vyššej inflácie pred nedávnom. Centrálni bankári skúšajú a varia stále z tej istej vody menovej politiky, ekonómovia očakávajú pozajtra rast, hoci zajtra bude pokles väčší ako sa včera čakalo. A vlády sa snažia usmievať a upokojovať. Nech sa voliči neboja, nech nakupujú. Budú úvery lacnejšie, nebojte sa. Len preboha kupujte. Dôvera musí byť, lebo keď sa stratí tá, všetko sa začne rúcať. A ešte by sme prišli o funkcie a teplé miestečká. Nulové úroky a len vágny limit na dlh dokážu divy. Kedy sa však dôvera začína preobliekať do ilúzie? Nikto nechce koniec sveta, ale prečo mrháme prostriedky na maľovku, keď nám zateká cez strechu? Prečo sa tvárime, že tretí (piaty, desiaty) náter stimulov tú strechu opraví? Pretože je to jednoduchšie a lepšie predajné. Strechu nie je tak dobre vidieť, ale nový náter je vidieť okamžite. Keď nám hnilá strecha padne na hlavu, na vine budú všetci ostatní (hlavne predchádzajúce vlády). A náklady novej maľovky zase zaplatia budúce generácie. My si tu budeme len stimulovať a rozprávať. Ešte stále nie je dôvod na zmenu politiky. A pri pohľade na rastúce akcie sa môžeme tváriť, že všetko na dobrej ceste (aj guvernér ECB Draghi ukazuje v poslednom čase stále na rast akcií). Len škoda, že to obchodujú mašinky, ktoré vedia presne kedy majú skupovať mikro poklesy, ale zároveň pri negatívnom headline vedia poslať akcie o desiatky bodov nadol v priebehu minúť (pamätáte sa na kačicu o atentáte na Obamu?). Takže toľko k dôvere.

Akcie teda máme na nových maximách, základné kovy a energie sa snažili nasledovať, ale prielom nahor sa podaril len čiastočne. Meď išla na nové mesačné maximá, ale ropa má s novými maximami problém. Nieže by nerástla, ale rasty sú následne odmietané, pretože nové výhľady EIA naznačujú, že spotreba ropy na tento rok bude menšia ako sa čakalo. A produkcia ešte neklesá. To pre cenu nie je veľmi dobré. Ale ktovie, možno akcie vytiahnuť ropu nahor a vykašleme sa na stav zásob. Keď sa rastie, tak sa rastie jednotne. Drahé kovy to mali včera na spadnutie, ale nakoniec uhájili aspoň neutrálny výhľad. A to vďaka rastu eura. Komodity sa tak zatiaľ na akcie nechytajú, ani slabý USD nepomáha a akcie zatiaľ slúžia ako tlmiaci prvok pri poklese. Ropy aj medi je na trhu viac ako dostatok, ale pri raste akcií sa nepatrí klesať. Najbližšie dáta vyzerajú dobre, z USA sa čakajú tržby a veľkoobchodné zásoby, pričom práve zásoby budú headline, pretože idú priamo do HDP a keďže sú marcové, ešte môžu ovplyvniť 1Q, ktorý bude revidovaný v priebehu týchto týždňov. Akcie predviedli rely na menší deficit obchodnej bilancie práve z tohto dôvodu. ZEW z Nemecka sa čaká tiež lepší ako naposledy, podobne maloobchodné tržby a priemysel Číny. Na najbližšie dni sú teda očakávania vysoké a držia dôveru. Len nesmú sklamať, pretože bude zle nedobre.

Na grafe vidíme čierne akcie aj so suportnou líniou na hladine 1620, modré euro ťahá zlato vyššie (druhý krúžok) a to je jeho jediná nádej. Pretože vidíme, že ako euro nedokázalo urobiť vyššie vrcholy, zastalo aj zlato. Inak totiž platí, že nové maximá na akciách a klesajúce euro dostáva zlato rýchlo do kolien (ako vidieť na prvom krúžku).